The People of the Pit

OBSAHUJE SPOILERY

People of the pit po prvom prelistovaní vyzerá ako zábavné podzemie plné zaujímavých miestností, chápadiel a punkových detailov.

Úvod:

Prvou vecou, ktorú človek od takéhoto dobrodružstva očakáva je nejaký úvod v civilizácií, pár dedinských postavičiek, ktoré majú svoju agendu, popis zužovanej dediny, nejaké klebety a chýry a možno ľudkov, ktorí by sa dali zverbovať. A aspoň popísať cestu s prípadným random encountrom.

Tu celý text tvorí jeden textík, ktorý treba hráčom prečítať o tajomnom kulte mníchov bojovníkov, ktorých dedinčania zahnali a teraz sa boja. Hotovo, žiadny roleplay, žiadne dialógy, idene rovno na vec.

Všeobecné info:

Máme tu popísané, ako dungeon funguje a prečo a ako kult kontroluje monštrum, nie však tak úplne prečo to vlastne robia.

Oh, kúzlo na kontrolu chápadiel... Je tak chaoticky rozhodené na rôzne miesta knižky a nesystémové, že v každom boji GM donekonečna listuje aby zistil, koľko má vlastne kociek a či vie spravť vobec niečo.

Prvé poschodie:

Úprimne prvé poschodie dungeonu má skvelý design. Schodisko na okraji priepasti a boj na ňom sú nervy drásajúce, malé svätyňe, kde kňazi špehujú novicov pri ich zasvätení, úzke tunely plné pavučín s občasnou pascou, baziliškovia na polochov... Navyše je tu miestnosť skrytá za hmlou, do ktorej treba preliezť po rozbitom schodisku, pohrebisko bojovníkov chaosu a tajomná démonická žaba, ktorá stráži svätyňu... Je to zaujímavé miesto.

Cestovanie:

Presun medzi poschodiami obvykle zabezpečuje teleportačná miestnosť alebo zlaňovanie transportačného chápadla. Všetky vedú na viac miest a od prvého momentu je vlastne možné preskočiť dungeon a zliezť až k finálnej bitke. Ostatne dungeon aj tak neskrýva mnoho pokladov. Pritom zaujímavou variantou by mohlo byť aj zlaňovanie steny krátera. Prípadne pod útokom monštra, netušíme však ako sú poschodia napojené.

Druhé poschodie:

Na druhom poschodí sa nám snaží autor priblížiť ako funguje bežný deň kultistu pomocou obrovskej manufaktúry na lektvary.  Je tu hromada miestností od ubikácií až po spaľovne, ktoré sú vlastne jedným komplikovaným strojom na výrobu strieborného lektvaru umožňujúceho naladiť sa na chápadlové monštrum. Miestnosti nám vlastne ani neposkytujú užitočné vybavenie, ktoré by sa dalo použiť, prinajlepšom prevleky, v ktorých nás každý kultista ľahko spozná (lebo postavy majú tvár). Poslytujú ale kopec nevyvážených súbojov kde sa postavy vrhnú nanjedného kultistu a zmasakrujú ho.

Potom tu máme dve veľké bitky bez odmeny a chrám, ktorý nám môže naznačiť ako vnútorný kruh kultistov ovláda nižších členov, ale nie je to ani originálne, a navyše na to treba odhaliť tajné chodby.

Tretie poschodie

A tým sa dostávame k tretiemu poschodiu, liahni Toanov. Vajíčka monštra tu najvyšší kňazi ukladajú do inkubátorov a starajú sa o ne. Je to vlastne tá istá miestnoať s malým sújojom asi 5x.

Štvrté poschodie

Tu máme konečne finálnu bitku, hlavného záporňáka a princeznú, za ktorú nám jej otec daruje dvoch volov. Zbytok poschodia sa asi ani nepreskúma.

Záverom:

People of the pit majú zaujímavú myšlienku a pekné prostredie, avšak klesajúca kvalita designu je frustrujúca a ak z tohoto modulu chce game master niečo vytrieskať musí vložiť hromadu času do prípravy, zmeniť ho, rozšíriť a aktívne ovládať komunitu kultistov, inak hra skončí sklamaním

Tohle dobrodružství vás od prvního okamžiku vtáhne svou atmosférou a prvním dojmem. Nelinearní dungeon o čtyřech patrech, s kultisty a chapadly, z jejichž s̶p̶á̶r̶ů̶ přísavek je třeba zachránit dívčí oběti.

Jenže atmosféra a první dojem nestačí když konstrukce není podepřena kvalitním level designem.

Z nelinearnity se po krátké chvíli stanou dvě paralelní cesty, z nichž jedna je složitá, plná hádanek i smrtících encounterů a ta druhá vede bez okolků v podstatě přímo k cíli.

Kolem té rychlejší cesty jsou navíc překážky stavěné tak, že odrazují hráče od jakýchkoliv odboček a bagrují tak družinu k rychlému konci a tomu si dungeon pořádně nezahrát. Ani ta složitější z cest exploraci neodměňuje, ale trestá. A závěr je napsaný tak, že se mu téměř nedá vyhnout, jakmile vstoupíte do posledního patra a všechny varianty zakončení v podstatě znemožňují dohrávání obsahu později, vezmou-li se as written.

K tomu přidejte typicky DCC nepřehlednou mapu, pár nelogický umístěných pastí či nepřátel, několik zajímavých problémů, které ale vyšumí do ztracena (namátkou - v jedné části je příliš ostrá zatáčka v příliš úzké chodbě s příliš nízkým stropem, takže se tudy nedá pronéat kopí, halapartna nebo klasická desetistopá tyč. Tenhle potenciál zajímavého dilematu pro hráče je ale následně znegován tím, že v krátké slepé chodbě za tímto úsekem není nic takového potřeba, a hrdinové so mohou okamžitě pro odložené kopí vrátit a pokračovat s ním jinudy) a počáteční očekávání nahradí zklamání.

A přitom by stačilo málo - pár propojek uvnitř pater, aby se zvýšila variabilita cest, míň špuntů kolem té nejrychlejší, případně trochu zkomplikovat či podmínit její použití.