Fall of Magic predstavuje posun od tradičných hier na hrdinov smerom ku kolaboratívnemu rozprávaniu. Nemá žiadneho Pána hry a všetci hráči majú rovnaké rozprávacie právomoci. Spoločne vytvárajú príbeh o putovaní skupiny ľudí, ktorá sprevádza Magusa na jeho ceste do krajiny Umbra, kde sa mágia zrodila. Tak vraví úvodný text, ktorý otvára každé dobrodružstvo v hre Fall of Magic.
Každý hráč si vyberá meno zo zoznamu, rodné mesto a „povolanie“. S takouto postavou potom vstúpi do príbehu položením jedného z piatich krásnych metalických tokenov na postupne sa odhaľujúci zvitok. Skoro jeden a pol metrový zvitok obsahuje množstvo „promptov“ – útržkov textu, ktoré majú povzbudzovať kreativitu a inšpirovať k vytváraniu príbehu. Ten je orientovaný na putovanie reprezentované presúvaním tokenov po zvitku a podporu premeny postáv, ktoré Magusa sprevádzajú na jeho ceste. Magus je spojivkom celého príbehu a práve z jeho pohľadu sa otvára ďalšia a ďalšia lokalita, hoci potom vystupuje ako nehrateľná postava. Hra sa radí skôr medzi oddychové aktivity - hráči vytvárajú príbeh a prompty dokážu zapáliť iskru, ale celé dobrodružstvo sa ťahá skôr v melancholickom duchu o rozjímaní, hľadaní zmyslu života, kladení otvorených otázok a pátraní po osobnej identite.
Fall of Magic je po produkčnej stránke počin, ktorý nemá obdobu. Nádherne ilustrovaný textilný zvitok, ťažké metalické tokeny, veľké karty a celé balenie vyzývajú, aby bola hra uložená na špeciálnom mieste každého hráča. Aj keď sa toho na mape nedeje veľa, postupné odhaľovanie a rolovanie zvitku podporuje tému putovania bez možnosti návratu.
Hra získala niekoľko ocenení, medzi inými Best Art, Most Innovative a Best Production v rôznych periodikách.
- Pro vkládání hodnocení se musíte registrovat nebo přihlásit
Mapa místo Vypravěče
Mapa místo vypravěče mi přijde jako zajímavý a funkční nápad, který by se dal vykrást pro mnohá jiná RPG. Story prompty jednotlivých lokací jsou často krásně poetické a vedou k vyprávění spíše lyrizujícího, introspektivního rázu.
Ale mám pocit, že to chce "schopné" hráče - připadá mi, že je velmi jednoduché získat nějaký tvořivý blok, ztratit se ve snaze něco ad hoc vymyslet, občas je těžké příběh posunout, nebo se porvat s problémem, který nastavil hráč sám či spoluhráč, a jednotlivé tahy mohou také upadnout do jakési izolace - každá postava získává svou izolovanou linku, jež se s ostatními málo protíná. To samozřejmě záleží na tom, jak dobře se hráči znají, jak komfortní jsou s interakcí. Introspektivní lyrické vyprávění totiž velmi často získává nádech jakési intimity (bez ohledu na to, jestli hráč projikuje osobní záležitosti či nikoliv) a ta pak může vytvářet jakousi bariéru pro interakci s hráči.
Fall of Magic mám velmi rád a mé zkušenosti s ním jsou velmi pozitivní - asi tak na čtyři hvězdičky. Ale z důvodů výše zmíněných převládá spíš touha kritizovat jistou vyprázdněnost pravidel a systému, která může jednoduše zavést do kreativní pasti - a tak dávám hvězdy tři.