[moloth] - Na ceste za pastvinami

Zápisy a zážitky z vašich her, pomoc s přípravou, společné hraní.
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

[moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

Toto je prvý verejný záznam z hry moloth. Vlákno k pravidlám hry, kde sa môžete smelo vyjadrovať, je tu.

Denník postavy
Základné info
meno: Osmel (♣7)
povolanie: strážca (♠2)
cieľ: Obnov stratenú česť svojho sídla (♣8)
domov: Willbury - chatrč v pustatine, kašovitá zem (♦A+♠4+♠3)

Atribúty
vytrvalosť: 4/4
stres: 2

Stavy
(žiadne)

Inventár
  • kvalitný oštep (+1-1/2)
  • unikátna kaberitová zbroj (+2-2/2)
  • runový meč Zawigaz, pokoriteľ (+3-2/3)
  • výnimočné lano
  • vývar z perkala
  • zmenka pre kováča
Činy
  • Osmel skúšal zachrániť topiaceho sa bahiho (čin vo Willbury)
  • Osmel je zlodej rýb! (Most)
  • Osmel je zlodej rýb deťom! (Dedina)
  • Osmelovi sa podarilo vrátiť hám bez toho, aby zabil čo i len jedného Noba! (hlava, šarkanová lúka)
Putovanie

Kód: Vybrat vše

                                           v
(Willbury)-(Most)-(Vodopád)-(Planina)-(Priehrada)
Poznámky
  • stretol som deduška, kt. mi dal klobúk
  • okradol som mŕtvolu jazdca na kibu, získal som parádnu zbroj
  • stretol som zmorených dobrodruhov, jeden z nich mi daroval dýku
  • získavam si povesť ako zlodej rýb :(
  • s priateľom Rizom sme prežili stret s Okotomonom
  • stretol som staršieho strážcu Akkolu, stráži priehradu
  • dozvedel som sa meno rodu môjho nemesisa - rodinu vedie Silve Garmanius zvaný šerá hlava!
- - - -
Cintorín
Základné info
meno: Dokh (♥4)
povolanie: jazdec (♣3)
cieľ: vybuduj vlastný ranč pre chov kibu (♠9)
domov: usadlosť Stohy v mokradi (♦7+♣9)
kompletný denník

Atribúty:
vytrvalosť: 0/4
odolnosť: 1

Stavy
- smutný
- opatrný

Inventár
- výnimočný prak ♥️J
- výnimočná sekera ♠Q
- zásoby jedla (auril)

Náklad (zviera - šedý kibu menom Barabi)
<žiaden>

Činy
- Dokh, ~~rýchla~~ krivá noha (Akilia)
- Dokh, krotiteľ moltirov (Akilia)
- Dokh, ľudský bahi (Koniec sveta)

Poznámky
- pri rybačke nás napadli perkaly, odvtedy som nevidel otca
- mám nového kamoša; boko menom Liesok
- narazil som na mesto Akilia
- otca stretol strážnik, šiel na západ
- prišiel som o svojho boko spoločníka, Lieska; rozdupal ho splašený bahi
- skoro som umrel pádom cez okraj!
- mám popálenú hlavu a plecia od qvosa
- získal som Barabiho!
- musím POMSTIŤ smrť Masie - mladej rezbárky
- UMREL SOM
Naposledy upravil(a) Jocho dne 4. 1. 2024, 23:31, celkem upraveno 15 x.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

mid, 16 - horúčava

Dnes je ten deň. Dnes sa konečne zbalím a vypadnem z tejto diery. Ide ma poraziť, neustále kvákanie krrkov, nad hlavami krúži kŕdeľ vresenov, čo iba čakajú, kým niekto od nás doma spadne tvárou k zemi.

Hneď ráno som sa pohádal s otcom, pretože ma už vôbec nebaví donekonečna vysádzať sadenice do živnej pôdy. Chcem sa usadiť, to áno, ale nech je to niekde, kde je väčšia zima než aby som sa dennodenne oháňal mucholapkou.

☼|☽ ráno - rozhryzená udica (♦2)
V jedne zátoke, kde je na hladine menej rastlín, chodievame loviť ryby. Na matkin popud som sa tam vybral s otcom, aby sme sa upokojili. Po krátkej príprave nám už nahodené udice stáli opreté o skalu a my sme chystali vedrá na úlovky. Nik z nás nepovedal ani slovo.
"Musím si odskočiť," povedal zrazu otec a odišiel do blízkej húštiny. Hodnú chvíľu sa nevracal, tak som naňho zavolal.
"Otec?" Nič. "Otec!"
S malým nožíčkom stále v ruke som sa šiel pozrieť za ním. Ani nie po pár krokoch som ho zbadal - bol ku mne otočený chrbtom, ruky držal od tela a uprene pozeral na čosi pred sebou.
"Otec, čo tu toľko rob-"
Dlaňami ma zastavil. Nazrel som mu ponad plece a v okamihu som stŕpol tiež. Takmer dospelý perkal ňuchal širokými nozdrami a skúmavo sledoval každý otcov pohyb.
"Bež k udiciam, v batohu mám poriadnu dýku," precedil pomedzi zuby, nespúšťajúc zrak z potvory. "Na tri."

Stretnutie s perkalom (vážna hrozba)
♦K - úspech!
Rozbehlol som sa späť k miestu, kde sme zanechali udice. Otec sa vydal opačným smerom a zazdalo sa mi, že zviera vyrazilo za ním. Okamžite som prevrátil batoh a vysypal z neho všetko obsah. Dýka v huňatom puzdre dopadla na zem. Skrčil som sa pre ňu, keď mi za chrbtom zaznel mľaskavý zvuk. Perkaly lovia dvaja.

Získanie otcovej dýky

♠Q - postup
V momente ako sa druhý perkal rozbehol proti mne a otvoril papuľu, som odskočil a prevalil sa cez plece. Zviera narazilo na plochú skalu za mnou, kde sme mali položené veci, ale zdržalo ho to iba krátko. Aspoň som získal čas na útek.

♠J - zlyhanie!
Dal som sa na útek smerom, ktorým utekal otec. Pár okamihov nato som začul za sebou náhlivý dupot a plytký, animálny dych zmiešaný s vrčaním. Rýchlosťou som sa nemohol rovnať lovcovi z bažín. Potvora ma papuľou schmatla za nohavice a kým som sa nazdal, ležal som na zemi. Beštia bola dvoma kromi pri mne a vyrazila mi rovno oproti krku. Inštinktívne som nastrčil pred seba ruku s otcovou dýkou, stále v puzdre. Zver narazil na dýku, ktorá sa mu zasekla v papuli. Cúvol a podráždene sa snažil zbaviť predmetu v tlami.

Strata otcovej dýky

♦J - zlyhanie! - ♥K - koniec (bezpečný ústup)
Nehľadiac na tvora, vyštartoval som späť k nášmu lovisku. Schmatol som aspoň svoj batoh a rozbehol sa pozdĺž jazera. Chvíľu som utekal rovno a potom som sa širokým oblúkom vrátil tak, aby som miesto rybačky mohol sledovať z diaľky. Pri kameni boli dve udice. Moja celá, druhá zlomená. Otca som ani po chvíli nikde nevidel.

☼|☽ deň - putovanie (🂠)
Vrátil som sa domov. Matka bola zabraná do práce, ale všimla si, že som došiel. "Ste tu nejako skoro," utrúsila.
"Perkaly. Narazili na nás perkaly," odvetil som, stále rozrušený.
"Kde je otec? Ty si celý?" povedala matka vystrašeným hlasom.
"Áno, celý som. Myslel som, že otec dobehol domov. Mne sa podarilo ujsť a čakal som otca obďaleč hodnú chvíľu, ale nikde som ho nevidel. Vyberiem sa hneď späť, len potrebujem poriadnu výbavu, nie toto," a vystrčil som ruku s vreckovým nožíkom.
"Keď sa otec nevráti do večera, niečo vymyslíme," zakončila matka a nervóznym krokom odišla.

☼|☽ večer - putovanie (🂠)
Kým sa zvečerilo, prehľadal som celú usadlosť, ale v celom obydlí som nenašiel nič, čo by sa aspoň podobalo na efektívnu zbraň. Darmo, farmári zbrane nenosia a keď stretnú beštie ako sú perkaly, väčšinou ich zaženú počtom alebo sami zutekajú. My sme mali tú smolu, že sme boli iba dvaja a tie papuľnaté beštie si na nás trúfli.

Otec sa do večera neobjavil. Keď sa slnce začalo schyľovať nad kraj molothovho chvosta, mal som zbalené aspoň niečo - môj naozaj umne zhotovený prak, písacie potreby a zásoby jedla a vody na dva dni. Než sa slnko dotklo horizontu, bol som už na ceste. Obzrel som sa akurát v momente, keď sa aj môj dlhý tieň rozlúčil s plotom ohraničujúcim našu usadlosť. Otca musím nájsť, nech sa s ním stalo čokoľvek.

☼|☽ noc - topiace sa zvieratko (♠A)
Prechádzal som pozdĺž stojatej vody, už celkom neďaleko miesta našej rannej rybačky. Hlasité kvákanie krrkov mi už dávno otupilo sluch, a tak iba vďaka rozčerenej hladine som si všimol, že vo vode blízko mňa je nevídaný ruch. V okamihu som spozornel a už si šiel chystať prak, keď som si uvedomil, že vo vode nie je žiaden predátor, ale boko zápasiaci s jedným krrkom. Hnusné krrky.
Schmatol som pohodenú palicu a skočil do vody.

Zastrašenie krrku (nepríjemnosť)
♦Q - postup
Chladná voda ma v okamihu prebudila a mäkké podložie zastavilo tak prudko, že som takmer spadol. Mal som čo robiť, aby som si nohy vytiahol z bažinatého dna a iba pomaly som sa brodil vpred, po pás mokrý.

♥J - zlyhanie - výnimočný prak - postup
Kvákajúca obluda ťahala orieškového tvorčeka ďalej do stredu vodnej plochy, ale nedal som sa. Založil som kamienok, rozkrútil prak a trafil potvoru do chrbta. Mal som pocit, že povolila zovretie svojej bezzubej papule, ale napriek jasnej noci som to nevidel isto.

♠K - úspech!
Bolo to tak. Keď som podišiel ešte trocha bližšie, boko sa už oslobodený zo zovretia metal smerom ku mne a kŕkajúca potvora sa vyvalila na hladinu hore bruchom.
"Musel som jej trafit hlavu," prebleslo mi hlavou, keď som si pri ohni odhrýzal z krrčieho pečeného stehienka. "Určite som jej trafil hlavu, čo povieš?" kývol som na malého boko, ktorý sedel vedľa mňa. Nechcel sa odo mňa odlepiť ani keď sme sa vrátili na breh. "Čo s tebou? Nezbavím sa ťa? Tak ti aspoň dám meno, budeš Liesok. Môže byť?" Kývol som na orieška. Ten, unavený, pozrel na mňa čiernymi očkami a širokokým úsmevom, ktorý okamžite prešiel do hlasitého zívnutia. "Máš pravdu, Liesok, musíme sa vyspať. Dnes tu nič nenájdeme."
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

mid, 17 - hmla

MOLOTH - slabý prejav (brnenie)

☼|☽ ráno - prichádzajúci preosievači bahna (♥3)
Slnce nestihlo poriadne vyjsť a môj nový malý priateľ boko bol už hore. Sedel na zemi a drkotal ústami, hoci sa vôbec netriasol.
"Čo sa deje, maličký?" spýtal som sa ho a potom mi došlo. Napovedala mi to aj neďaleká vodná hladina, na ktorej sa vytvárali tisíce drobných vlniek smerujúcich do všetkých smerov. Moloth sa ozýva.
Zatiaľ čo som si balil veci, boko skackal okolo, no potom zastal a zadíval sa na juh, smerom od močarísk. Z rannej hmly sa vynárali postavy akinov.
"Zdarné ráno!" zvolal som, keď som usúdil, že sú v správnej vzdialenosti. Vyzerali ako robotníci - na chrbte mali veľké prútené koše, jeden z nich ťahal káričku s náradím a druhý zasa prázdny vozík. "Prišli ste preosievať?"
"Veru!" ohlásil sa mi tučný chlap s hustým spojitým fúzom.
"Náhodou ste včera nevideli ísť vaším smerom muža?" spýtal som sa námatkovo, nedúfajúc v žiadnu odpoveď. Chlap sa však ani nepozastavil a hneď mi odpovedal:
"Naším smerom nie, ale naproti šiel jeden. Starší, krátka brada, podobný ti bol."
"Skutočne?! A ktorým smerom presne šiel?"

Odhad smeru (nepríjemnosť)
♣Q - postup
Chlapík mi začal krkolomne ukazovať smer a inštruovať ma za pomoci miest a detailov, ktoré som si prinajlepšom pamätal z rozprávania.

♦K - úspech!
Keď už som to chcel vzdal, chlap spomenul aj jeden osamelý strom, ktorý som si, naopak, pamätal veľmi dobre. Viem presne, kadiaľ mám isť!

Poďakoval som sa chlapom a poprial im šťastný deň. "Dnes to na jasný deň nevyzerá, snáď vám ho rozjasní úlovok!"
"Ďakujeme! Snáď aj ty zastihneš toho pocestného v zdraví, nevyzeral najlepšie!" odvetil mi fúzač a dobrá nálada, ktorú som mal z nasmerovania za otcom, bola razom fuč.

Odmena - <žiadna> (♣5)

☼|☽ deň - putovanie (🂠)
☼|☽ večer - putovanie (🂠)

Vstup do lokality - sídlo, mesto Akilia (♣A+♥8)

Strávil som takmer celý deň putovaním na juh. Niekedy okolo obeda som došiel k stromu, ktorý som poznal - tam som si urobil prestávku a len čo som si trocha oddýchol, pokračoval som ďalej. Slnce sa začalo približovať k horizontu a keď bolo hore tak na tri dlane, spoza malého briežka sa začali objavovať strieštky civilizácie. "Pokiaľ sa nemýlim, mala by to byť Akilia, čo povieš, Liesok?"
Liesok pozrel na mňa unavenými očkami a súhlasne si vzdychol.

☼|☽ noc - zvuk neďalekého zvonca (♠6)
Bol som niekoľko desiatok stôp od mestskej brány, keď ma z chôde vytrhol zvon.
"Bim-bam, bim-bam," rozozvučalo sa krajinou a mňa zrazu zmrazilo. Zvony nikdy neveštia nič dobré a dôraz tomu dal aj fakt, že sa strážnici mestskej brány zapreli do krídel dverí. Chcú bránu zatvoriť!

Zatvárajúca sa brána - veľký problém (2)
♦Q - postup
Schmatol som Lieska za konárik vyrastajúci mu z hlavy a v momente som sa dal do behu. Oriešok pískal a jačal, ale nechcel som ho nechať v divočine - čo keď sa blíži nejaká hrozba? Celý deň bol kvôli brnčaniu molotha trocha nesvoj a je dosť možné, že to nejakú obludu podráždilo a chystá sa vybúriť.

♠Q - postup
Dvere sa dali do pohybu a s hlasitým vŕzganím sa posúvali na masívnych pántoch. Ja to hádam nestihnem! Skúsil som na strážcov zakričať, ale boli na opačnej strane dverí, asi ma nepočuli.

♣K - úspech!
Začal mi dochádzať dych a otvorený priestor v bráne sa nezastaviteľne zužoval. Vôbec sa mi nepáčila predstava, že by som opäť nocoval pod holým nebom bez poriadnejšej výbavy. Zovrel som teda pevnejšie Lieska, zaťal zuby a ešte trocha pridal. Ešte. Pár. Krokov.

♥K - úspech! - zisk povesti!
Kým som zavrel oči, z brány bola už iba úzka štrbina. Mal som pocit, že strácam pôdu pod nohami. V hrudi ma tlačilo srdce, chcelo vyskočiť von. Zrazu rana. Masívne drevené dosky narazili na seba, len sa tak zaprášilo. A ja som stále utekal.
Ďalšia rana.

Odmena - <žiadna> (♠7)
Náraz do stánku s pascami na muily (♥9)

Ako som prebehol cez bránu, ocitol som sa na hlavnej ulici, kde mali predavači rozložené stánky. Príliš neskoro som otvoril oči a vpálil rovno do stánku ovešanom drobnými pascami na muily - mestské potvory s dlhokánskymi chvostami.
"Au!A-au!" vydusil som zo seba jednak z nárazu, jednak z drobnej pasce, ktorá mi cvakla po prstoch. Než som sa jej stihol zbaviť, jeden zo strážcov brány sa už rýchlym krokom blížil ku mne.
"Hej, mladý! Si sa mohol dolámať, celý si?"
"Áno, celý, ďaku-ďakujem," odvetil som, otvárajúc kovovú sponu, aby som si vyslobodil zacvaknutý prst.
Strážnik sa rozrehotal: "Máš šťastie, že si nenarazil do stánku s pascami na tamatany, chňa-chňa-chňa!"
"Mohli ste ma počkať, nebolo by sa to stalo," odvetil som podráždene. Vypätie síl si začinalo vyberať svoju daň a doľahla na mňa neskutočná únava.
"Ale takto by sme sa nedozvedeli, aký máš švih, rýchla noha! Stavím sa, že by si predbehol aj bežiaceho kibu!" odvetil strážnik a pokynul mi rukou, aby som ho nasledoval.
Strážnik mal pravdu asi iba spolovice. Nevedel som, že som takéhoto behu schopný, ale silne pochybujem, že by som predbehol čo i len mláďa kibu. Tie rohaté stvorenia sú neprekonateľné. "Ďakujem, ale pôjdem už, musím si nájsť nocľah. Zajtra ma čaká ďalší deň-"
"-ale to nás všetkých," skočil mi do reči strážnik. "Poď, ukážem ti jeden malý hostinec, bude sa ti tam páčiť."
Vykročil som teda za strážnikom do ulíc nočného mesta Akilia. Môj priateľ Liesok sa ešte stále triasol.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

mid, 18 - prehánky (♠4)

☼|☽ ráno - splašený moltir na priestranstve (♠2)
"Pozóóór!"
"Čo sa to-"
"PRÁSK!"
Hlasitý lomoz a krik ma vytrhol zo spánku. Teplo postele hostinca bolo síce príjemné, ale prudké zobudenie mi v okamihu nabudilo všetky zmysly, vrátane myšlienky na strateného otca. "Čo sa to deje?" spýtal som sa pomocnice, ktorá už v hlavnej miestnosti hostinca zohrievala kotol s čajom. Vykúkala z dverí a keď som sa k nej priblížil, náhlivo ich zabuchla.
"Po ulici pobehuje splašený moltir," ohlásila významne.
"Čože?" vyšlo zo mňa. "Na to sa musím pozrieť, pustite ma."
Pomocnica poznamenala, že je to nebezpečné, ale rozhodne nemala v pláne mi brániť vyjsť von.

Upokojenie moltira - veľký problém (2)

♦Q - postup
V uličke, kde som sa ocitol, bol veľký rozruch. Niekoľko ľudí postávalo po okolí, niektorí sa schovávali, iní v strehu sledovali masívneho tvora, ktorý momentálne so škatuľou nastoknutou na širokých rokoch demoloval stenu jedného domčeka.

♠Q - postup
Rozhliadol som sa po okolí a schmatol stočené lano prehodené na jednom sude. Pár naučenými švihmi som z konca uviazal slučku a roztočil ju. Čakal som na vhodnú príležitosť.

♣K - úspech!
A tá sa naskytla! Rozzúrený moltir konečne zdemoloval škatuľu nastoknutú na rohoch a ja som tak mal omnoho lepšiu pozíciu. Vtom sa však tvor vyrútil proti mne. Jedna žena stojaca obďaleč podvedome zvískla, čo ma trošičku rozhodilo. Nestratil som však celkom duchaprítomnosť, roztočené lano nahodil a trhol s ním akurát vo chvíli, keď letelo ponad hlavu rozbehnutého tvora. Slučka v jednom momente preletela cez rohy zvieraťa a v druhom už bola pevne utiahnutá.

♥K - úspech! Zisk povesti!
Podarilo sa mi uskočiť presne podľa zámeru! Šikovným obratom som si prehodil lano okolo ruky a keď sa lano začínalo napínať, stiahol som ho dole. Pristúpené nohou som ho potiahol zas a znova a stiahol tak hlavu zvieraťa až k zemi. Pár krát sa prekvapený moltir pokúsil hlavou trhnúť hore, ale vedel som, že v tejto polohe sú moltiry celkom bezbranné.

Trvalo ešte pár chvíľ, keď splašené zviera rezignovalo a usadilo sa do prašnej zeme. Kdesi za mojím chrbtom sa ozval potlesk.

Odmena - úspech! (♣2) - zásoby jedla, výnimočné (♦4+♠5)

"To bolo vynikajúce!" ozvala sa vískajúca pani. "Myslela som, že to tu tá beštia celé zdemoluje! Na, vezmi si toto, mladý muž!" dokončila jedným dychom a vtisla mi do ruky uzlík s voňavým pečivom. "Dnes ráno pečený, vydrží ti dlho!"

☼|☽ deň - stretnutie s miestnym čudákom (♥9)
Potom, čo si moltira prebral jeho majiteľ, som sa vydal na potulky mestom. Akilia je jednoduché mesto, ale obohnané hradbami pôsobí omnoho dôležitejšie. Kde sa dalo, som sa vypytoval na otca, ale ľudia boli väčšinou zabraní do práce a nikto mi nevedel povedať nič, čoho by som sa mohol chytiť. Žiadnu stopu.
Keď som po obede sedel na lavičke blízko studne a rozmýšľal, či sa náhodou predsa len nevrátim domov, ozval sa vedľa mňa zachrípnutý hlas: "To je moje miesto."
"Čože?" vyšlo zo mňa celkom automaticky. Pozrel som sa cez plece a uvidel chlapa so zanedbaným účesom, ktorý bol oblečený príliš ľahko nato, že celý deň bolo pomerne sychravo a práve začali padať z oblohy prvé dažďové kvapky.
"Sedíš na mojej lavičke. To je moja lavička. Nikto nesedí na Jaberikovej lavičke. Je to moje miesto."
Pre istotu som sa pozrel po ľavej i pravej strane, ale nikde som nevidel ani len vyryté iniciály. Lavička bola síce nahlodaná počasím, ale bez poškodenia.
"Je mi ľúto, tetaz tu sedím ja," odsekol som podráždene.
"Ako chceš, chlapče," odprskol chlapík, "takto si otca určite nájdeš skôr."
Okamžite mi prebehlo hlavou: `Odkiaľ vie, že hľadám otca?` Takmer naisto ma dnes videl pobehovať po celom meste, ale ja som ho zaregistroval iba z diaľky. "Azda si ho videl?"

debata s chlapíkom - nepríjemnosť (1)

♥Q - postup
Starec sa začal ošívať: "Možno áno, možno nie. Toto je moja lavička."
"Tak nech sa páči," vstal som takmer okamžite a rukou ju ešte pretrel od prípadných omrviniek, ktoré zo mňa na ňu mohli popadať.

♦Q - postup
Chlapík sa spokojne usadil a s už úsmevom pokračoval v debate. "Videl som ťa behať celý deň po meste. Ja som tvojho otca videl. Akoby si mu z oka vypadol."

♠Q - postup
"Áno, áno, podobáme sa dosť," pritakal som. "Tak ako, videli ste ho? Kadiaľ šiel?"
Chlapík si prehrabol špinavou rukou vo vlasoch. Očividne si užíval svoju nečakanú dôležitosť.

♥J - neúspech! - použitý prak, postup - únava!
"Videl som ho na koni, cválať do západu slnka!" rozrehotal sa, až sa mu na zanedbaných zuboch zachytávali prskajúce sliny.
S pomyslením, že väčšieho čudáka dnes už snáď nestretnem, som iba pokrútil hlavou a šiel ďalej. Plánoval som, že sa vydám ďalej na juh, ale deň sa pomaly blížil ku koncu a mne toho v meste ešte ostávalo veľa na objavovanie. Zrazu sa však svet pohol.

MOLOTH - silný prejav, zastavenie (♥9)
Nový stav! nerozhodný (♣10)

Všetko, čo nebolo uviazané alebo zasadené do zeme, sa začalo nakláňať smerom k hlave molotha a v jednom okamihu celým svetom trhlo. Z celého okolia sa šíril zvuk rozbíjaných hlinených riadov a úderov do stien. Deti sa rozplakali, ženy zvískli, muži sa zarehotali alebo zakliali. Zrazu všetko ustalo. Nie len to, čo nebolo uviazané ani ukotvené v zemi. Akoby ešte aj vzduch sa zastavil. Začalo mi byť nevoľno.

☼|☽ večer - precízne zdobený vreckový nožík (♦10)
Unavený z celého dňa a neúspechu pri pátraní po otcovi som pomaly vracal okolo brány, ktorou som sem včera vbehol. Strážnik, ten istý čo včera, sa na mňa veselo usmial a pozdravil ma: "Alé, chlapčisko! Nie si v Akilii ani celý deň a už si robíš meno! Rýchla noha, krotiteľ moltirov! Môžem vedieť tvoje meno?"
Nemal som chuť baviť sa s nímm, hoci bol milý. "Volám sa Dokh," odvetil som unavene a rozmýšľal, či už je vhodný čas odísť. Strážnik sa však ešte nechystal prepustiť ma.
"Tak, Dokh, musím povedať, že dnes si v meste témou číslo jeden! Počkaj! Na!" zrúkol na mňa, až som poskočil. Odkiaľsi spod kabátca vytiahol červené jablko, potom otvoril svoj vreckový nôž a rozkrojil ho na polovicu. "Na, vravím," zopakoval, "toto mám síce na prídel, ale milerád sa podelím aspoň s tým, čo mám."
Váhal som, či si kúsok jablka vziať, napokon mi ho strážnik vtlačil do ruky. Vtom som si všimol nôž, ktorý držal v ruke.
"Ale toto nie je vaše," ukázal som na nožík.
"A to už ako?" spýtal sa strážnik, celkom vymenený v tvári.
"Toto je nôž môjho otca. Tento vzor poznám."
Strážnikova tvára začínala chytať farbu. Chvíľu sa ošíval, napokon však priznal, že môjho otca včera videl.
"To ste mi nemohli povedať už včera?!" oboril som sa naňho.
"No nemohol," hájil sa strážnik, "ja som sa až teraz dopočul, že hľadáš otca. Určite by som s tým neotáľal, keby som sa to dozvedel skôr. A vôbec, mám svoje povinnosti, nemôžem si len tak opustiť stanovisko. Strážiť bránu, to je veľká vec!"
"Veru. A zatvárať ju pred nosom zasa veľká zábava," nedalo mi nedodať.
"Ale no tak, nejeduj sa, chlapče. Tvoj otec šiel na západ, včera okolo obeda. Vymenil som jeho nožík za zásoby jedla."

☼|☽ noc - odpočinok, odstránenie únavy
V tú noc som spal veľmi nepokojne. Debata so strážnikom mi priniesla omnoho viac otázok ako odpovedí. Prečo sa otec po útoku perkalov nevrátil domov? Prečo sa vydal do Akilie? Prečo pokračoval na juh? Prečo vymenil pár zásob jedla za svoj precízny nôž? Záhada okolo jeho zmiznutia ma začala zaujímať ešte viac ako doposiaľ.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

mid, 19 - jasno (♦8)

☼|☽ ráno - putovanie (1/4)

Vstup do lokality - kraj sveta, bezodné polia (♥10+♠4)

Hneď ráno som sa vybral na juh. Nehrozilo, žeby som zaspal - moloth sa stále nehýbal a bolo mi z toho stále nevoľno. Prevaľoval som sa v posteli a keď som to už považoval za neúnosné, radšej som si zbalil veci a vyšiel von. Prešiel som bránou hneď, čo ju strážnici otvorili a kým mi slnko zasvietilo na cestu, už som prechádzal pláňou. Nebolo ťažké tipnúť si, kde pláň končí, pretože podľa sklonu mohla končiť iba na jedinom mieste. Na konci sveta.
Trávy bolo každým krokom čoraz menej a nahrádzala ju mladá srsť molotha. Kráčalo sa po nej mäkšie, čo bolo, paradoxne, na obtiaž.

☼|☽ deň - vystrašný tvorček nových návštevníkov (♠3)

Keď sa slnko vyšvihlo na oblohu bez jediného mráčika a tiene sa skrátili, vynorili sa zo zvažujúceho sa horizontu dve postavy. Náhlivo sa blížili smerom ku mne, až som zastal, ale po krátkej chvíľke mi došlo, že nebežia za mnou - naháňajú sa za niečím, čo vyzerá ako bahi.
Huňatá nažltlá guľa s vystrčenými nohami skackala pred nimi, akoby im chcela utiecť.

Skrotenie bahiho - nepríjemnosť (1)

♦Q - postup

Vykročil som oproti zvieraťu rezkejšie a pozrel sa na svojho súputníka Lieska. "Keď narátam do troch, hodím ťa a skotúľaš sa tamtomu bahimu pod nohy, dobre? Prosím, nepraskni," dokončil som skôr pre seba potom, čo boko na mojom pleci prikývol.

♥Q - postup

Len čo sme sa s Lieskom priblížili na dostatočnú vzdialenosť, schmatol som ho ako balvan, napriahol sa a šmaril ho tak blízko nad zemou, aby, chudák, nepraskol. Boko sa okamžite začal gúľať rovno proti bahiho nohám. Ten nás však však videl, a tak mu vôbec nerobilo problém preskočiť boka a upaľovať ďalej. Mal som pocit, že sklonil hlavu a vystrčil na mňa svoje zatočené rohy.

♣J - neúspech! - strata predmetu (boko)

Liesok sa však nehodlal vzdať - chytil sa bahiho chvosta a vzniesol sa do vzduchu!
"Liesok!" skríkol som, ale bolo neskoro. Bahi sa preľakol ešte viac, prudko sa skrútil v behu a noha mu zapadla pomedzi molothovu srsť. Zviera stratilo rovnováhu a ako valiaci sa balvan sa začalo kotúľať. Prvý kotúľ, hriva, nohy, druhý kotúľ, hriva, boko, CHRUP, baaa!, tretí kotúľ, hriva, hlava.
Bahi sa prestal kotúľať. Postavil sa na nohy, otriasol sa a akoby mimochodom zabečal. Boko ležal na zemi.
"Liesok!"

♠Q - postup - zlyhanie!

"Liesok," zopakoval som a pobehol k nemu. Chvíľu som nevedel, či bežím za bahím alebo za svojím bokom, ale trvalo to iba chvíľu. Vykašľal som sa na cudzie huňaté bečiace zviera, ktoré pobehlo obďaleč a sklonil som sa nad spoločníka. Škrupinka na jeho povrchu bola prasknutá, tesne vedľa tváre, ktorá vyzerala zmieraná s osudom.
"Liesok, prečo si sa chytal tej potvory, pozri, čo s tebou spravila!" vykríkol som naňho. Vnútri som však vedel, že to ja som na vine. Nemal som ho vôbec hádzať, mal som bahiho vystrašiť ináč.
Liesok sa na mňa pozrel a usmial sa. Bol to taký priateľský úsmev, so zábleskom smútku, že sa naše cesty rozchádzajú, ale potom odvrátil pohľad a pozrel sa na pole naokolo. Prevalil sa na bok, zahrabal ručičkami, rozhrnul mäkkú srsť pod sebou a za pár okamihov ostal po ňom iba hrboľ.

Poškodenie povesti - Dokh, ~~rýchla~~ krivá noha (Akilia)

"Ty kretén!" ozval sa jeden z dvojice ľudí predo mnou, "Čo to hádžeš po našom bahim?! Si rozum potratil?"
Muž, odetý do zvláštnych šiat, sa náhlil ku mne. Na chrbte mal veľký batoh, na ktorom mu hrkotalo veľké množstvo panvíc a hrncov zo zvláštneho materiálu. Už som o ňom počul. Boli kovové.
"Chcel som vám len pomôcť chytiť ho," bránil som sa, ale na muža to dojem neurobilo.
"Mohli ste mu polámať nohy. A kto to kedy videl, hádzať po zvierati polená?"
"Nebolo poleno, ale priateľ. Boko," dodal som, keď muž nechápavo zvraštil čelo. "Bo-boko? Viete čo, choďte si svojou cestou, nechajte nás!" odpovedal muž a vybral sa za svojím bahim. To už iba unavene postávalo a čakalo na svojich pánov. Vydal som sa teda znova na cestu a ešte raz som sa pozrel na miesto, kde sa môj Liesok naposledy zahrabal. Vyhol som sa tak pohľadu ženy, ktorá šla za mužom a ani sa nepozdravila.

☼|☽ večer - putovanie (2/4)

Pole sa zvažovalo iba veľmi pomaly a mal som pocit, že horizont klesá celú večnosť. Nepomáhal tomu ani fakt, že slnko zapadlo na druhej strane pomerne skoro a dobrú polovicu dňa som strávil v tieni a chlade. K stanovišťu na hranici bez návratu som došiel akurát včas, pretože v tomto nekonečnom poli by som si ani nemal ako urobiť prístrešok.

☼|☽ noc - pohnevaní strihači srsti (♥5)

Nakoniec sa z prístrešku vykľula striháreň - miesto, kde bývajú strihači srsti. Tí chovajú väčšie i menšie stáda bahiov a s ich pomocou udržiavajú tieto polia. Zvierata ohryzávajú molothovu srsť, strihači zasa strihajú srsť im a pletú z nej nite na ďalšie spracovanie. Títo strihači mi povedali, že niekedy ráno okolo nich prešla dvojica ľudí v divných odevoch, asi prišelci z dolného sveta, pretože o tomto svete vedeli iba málo. Vydali sa sem urobiť nejaké obchody a vymenili so strihačmi jedného bahiho za dva malé kovové hrnce.

Ostal som u strihačov cez noc a už sa ukladal spať, keď ma prebudil lomoz a krik.

Hádajúci sa strihači - veľká výzva (2)

♥J - neúspech! - prak - postup

"Ty gauner!" osočil sa mladý strihač na staršieho. "Ja som ti vravel, že to nebude dobrý obchod, ale ty nie, tebe tu na poliach už asi načisto vymäkkol mozog! Predať bahiho, ktorého si tu chováme rok, za deravý hrniec!"

"Ja ti dám, nadávať mi do gaunerov!" osopil sa mladého starší strihač, "ty, ty, ty chlp akýsi!"

Muži sa prestávali hádať pri ohnisku pred budovou a začali púšťať do činov. Vyliezol som von, založil menší kameň do praku a pre istotu ho roztočil.

♠J - neúspech! - zlyhanie!

"Ty sa do toho nepleť, prišelec!" okríkol ma starší z dvojice.
"Hej, nepleť sa do toho!" pridal sa zrazu aj mladší a obidvaja sa otočili proti mne.
Zrazu mi nápad zastrašiť dvoch chlapov žiť na hranici života a smrti prakom prišiel neskutočne hlúpy. Rozpustil som prak, kameň z neho vyletel a dvihol som ruky na znak rezignácie.

dopad - zničenie okolia (♣K)

Nešťastie chodí pripravené, vraví sa u nás. Aj teraz sa toto príslovie ukázalo ako pravdivé, pretože kameň vyletel tak nešťastne, že vletel priamo do ohrady, kde mali strihači ďalších bahi a trafil jedného tak, až sa prebudil. Vyplašený bahi sa inštinktívne rozbehol a narazil hlavou do kola v plote, ktorý pod náporom zaprašťal a rozlomil sa vo dvoje.
Ďalšie bahi sa zobudili a keď videli, že sa jeden z nich tlačí k rozbitej ohrade, začali ho nasledovať.
Trvalo hodnú, veľmi hodnú chvíľu, kým strihači zahnali zvieratá ďalej od ohrady a mohli ju opraviť. Mal som sto chutí odísť na mieste, ale povedal som si, že sa im skúsim ráno nejako revanšovať. Nevyplatí sa robiť si nepriateľov.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

mid, 20 - prehánky (♥4)

☼|☽ ráno - zubami poškodené náradie (♦2)

Cez noc sa obloha zatiahla a to, že je už ráno, dávalo do ďaleka vedieť iba bečajúce stádo zobudených bahiov. Strihači vyšli z prístrešku, ponaťahovali sa a už sa šli pustiť do roboty, keď zbadali, že bočné dvierka vedúce do senníka, kde ma nechali prespať, boli otvorené. Dôvod bol jednoduchý, nebol som tam.
Vstal som totiž ešte skôr ako prvé huňaté stvorenia a zamieril do kôlničky, kde mali strihači odložené náradie. Chcel som im aspoň nabrúsiť nožnice, nech to nemusia robiť sami, ale ako som vošiel dovnútra, všimol som si, že nástroje v kôlničke sú poškodené. A nie iba časom a používaním. Nožnice na strihanie boli potupené a krivé, akoby ich niekto zámerne poohýnal.

zlomyseľní nobovia - veľký problém (2)

♦Q - postup

Po krátkom rozhlidnutí som na zemi našiel drobné stopy. Boli menšie ako stopy dospelého akina, ba menšie ako stopy dieťaťa. Ak som sa nemýlil, muselo ísť o skupinku nobov.
Vykročil som do ustupujúcej noci a skúsil vypátrať, z ktorého smeru mohli nobovia prísť.

♣K - úspech!

Prichádzajúci úsvit mi pomohol. Neďaleko od miesta, kde som stál, sa na východnom horizonte črtal previs, asi kúsok molothovej srsti, vytvarovaný do prístrešku. Schmatol som svoju výbavu a vykročil rovno tým smerom.

♣J - neúspech! - kvalitné zásoby - postup

Miesto na horizonte sa ukázalo byť trocha ďalej ako sa mi na prvý pohľad zdalo. Zároveň som začal byť hrozne hladný, pretože bol tomu už takmer deň, čo som naposledy čosi poriadne jedol. Načrel som preto do zásob, ktoré mi dala pani za skrotenie molotha v meste Akilia a než som sa nazdal, na zem dopadli posledné omrvinky. Hádam ma to posilní dosť na to, aby som tú tlupu vystrašil.

♥K - úspech!

Keď som sa priblížil k previsu, všimol som si známy zápach. "Nobovia," preblelo mi hlavou a hneď sa mi aj zrodil plán, ako sa tých malých potvor zbaviť. Prikradol som sa až k druhej strane, kde v previse odpočívali štyria drobní, sporo odetí tvorovia. Driemali pri vyhasnutom ohnisku, tu sa jeden poškriabal za uchom, tam ďalší po zadku. Priblížil som sa k tomu najdôležitejšie odetému a v momente, keď precitol, som ho schmatol za nohu a šmaril tak ďaleko, ako som len vládal. Ostatní nobovia sa prebudili na náhlivý škrekot veliteľa a keď začal byť prerušovaný dopadaním na zem a kotúľaním sa z okraja zvieraťa, vydesene sa rozbehli za ním, ratovať ho.

Zmarená povesť - Dokh, strašiak nobov

Nový predmet - výnimočná sekera (♣3+♠7+♠6)

Zanechali za sebou pelech, kde sa okrem zvyškov ukoristenej potravy a strihačských nástrojov našla aj sekerka s naozaj pekne opracovaným vzorom. S pomyslením, že sa mi to určite hodí popri praku, som ju schmatol a vydal sa späť k strihačom.

☼|☽ deň - putovanie (3/4)

Keď som po návrate rozpovedal strihačom, čo sa mi podarilo, boli celkom spokojní. Mladší strihač sa dokonca rozrosprával a povedal, že občasné problémy s nobmi majú už pekne dlho, ale nie sú stopári, aby vedeli odhadnúť, aká veľká skupina tam sídlila.
Na cestu mi dali za bochník tvrdého syra a potom, čo som si doplnil zásoby vodou, som bol pripravený na dnešnú cestu. Tá mi ubiehala pomerne rýchlo - s dostatočným odstupom som putoval pozdĺž hranice pádu a hľadal na horizonte nejakú budovu.

☼|☽ večer - z diaľky sa nesúci zvuk zvona (♣2)

Podvečer sa priblížil ani neviem ako a keď sa zatiahnutá obloha začala sfarbovať do červena, opäť raz som začul z diaľky doliehajúci zvuk zvonov. Tentokrát však nešiel z Akilie, ten by som už beztak nepočul, ale z opačnej strany. Bol príliš ďaleko na to, aby som videl čo i len vrcholky budov sídla, ale zasa dostatočne blízko, aby zaujal veľkú rodinku aurilov. Bola by škoda túto situáciu nevyužiť a tak som roztočil prak a vyhliadol si obzvlášť nepozorného ušiaka.

lov na aurily - nepríjemnosť (1)

♦Q - postup - zmena správania

Kameň preletel vedľa hlavy aurila. Ten sa v okamihu zvrtol a začal pátrať po čomkoľvek, čo mu nezapadalo do koloritu prostredia. Nemusel hľadať dlho; kým ma však lokalizoval, už sa mi v praku roztáčal ďalší kameň. Čakal som, že sa auril zľakne a dá na útek, avšak tento auril bol, podľa všetkého, členom, ak nie rovno vodcom celej skupiny, pretože sa v mihu rozbehol proti mne a chystal sa mi uštedriť niekoľko kopancov. Než sa však stihol priblížiť na dostatočne nebezpečnú vzdialenosť, kameň z praku vyletel druhý raz. Tento krát už neminul.

♣K - úspech! - zisk 1 dielu zásob jedla!

S čerstvou zásobou jedla som ostal na planine. Skúsil som si našuchoriť časť srsti pod nohami, aby som si vybudoval aspoň podobný prístrešok tomu, aký mali nobovia z rána.

Výsledok snahy o postavenie prístrešku - nedôležité (♥A)

Snažil som sa vydupať si prístrešok ešte hodnú chvíľu a nakoniec sa mi to aj podarilo, avšak obloha medzitým potemnela ešte viac a ocitol som sa na otvorenom priestranstve takmer vôbec nekrytý.

☼|☽ noc - vzácna bylina za hranicou spádu (♣7)

Chabý pocit bezpečia však bol to posledné, čo ma teraz zaujímalo - južne od miesta, kde som sa usadil, som zbadal zvláštny zdroj svetla. Nebola to ani pochodeň, ani svetielkujúce machy, ale čosi iné a keď mi došlo, čo za bylinu som tam objavil, skoro mi padla sánka.
"Jitrel!" povedal som takmer mimovoľne. "Ten sa teda hodí, ale musím ho pozbierať prv, než svitne ráno, lebo keď zalezie pod srsť, už ho nenájdem!"

cesta za jitrelom - veľká výzva (2)

♦Q - postup

Podbehol som bližšie k okraju a intenzita svetla sa ešte viac zväčšila. Takmer predo mnou sa skvelo celé políčko plné jitrelov, avšak dotať sa k nim znamenalo zdolať jednu prekážku. Akú? Hranicu pádu.

♥J - neúspech! - prak - postup

Šmykľavé podložie z celodenných prehánok bolo na túto dennú dobu až príliš zivé, aby sa po ňom dalo chodiť. Našťastie sa mi však podarilo zastrčiť polovicu praku do jednej štrbiny a pridŕžať sa druhou akurát tak, aby som dočiahol aspoň na vrchný rad byliniek.

♠J - neúspech! - strata odolnosti

Vtom sa mi však pošmykla noha a ja som sa začal nekontrolovane posúvať k hranici pádu! Srsť mi kĺzala pod rukami a nevedel som sa chytiť ničoho, čo by mi poskytlo aspoň takú oporu, aby som sa prestal šmýkať dolu.

♣K - úspech! - zlyhanie!

Šmýkal som sa ďalej a v panike sledoval, ako sa mi bezpečná časť sveta rýcho vzďaľuje. Nohami rozryté kvetiny jitrelu vypustili do okolia ligotavý prášok, ktorý sa víril ako prach pred metlou a ja som si uvedomil, že toto bude to posledné, čo uvidím.
Zrazu tupý úder. Moje nohy narazili na čosi tvrdé, až sa podlomili a trup sa mi odlepil od strmého tela molotha - začal som padať vzduchom do prázdna.
Pád trval iba okamih. To, načo narazili nohy, bol totiž začiatok konštrukcie bočných platforiem - konštrukcie tak variabilnej a pevnej, že by po nej mohlo prejsť zahnané stádo kibu a nič by sa jej nestalo. Nie ako môjmu chrbtu, ktorý po dopade nepríjemne chrupol.

dopad - strata písacích potrieb (♦K)

Na chrbte som zacítil čosi mokré a studené, ale nebola to mokrá podlaha. Bál som sa pohnúť, pretože ma v chrbte čosi bolestivo pichalo, ale keď sa okolo mňa nič nehýbalo, neostávalo mi nič iné, než skúsiť sa pohnúť.
Chrapčanie pokračovalo, ale bolesť sa nezvyšovala, tak som sa pozvoľne pretočil z chrbta na bok, potom na všetky štyri a potom znova na chrbát, tentokrát však už s úsmevom.
Pádom sa mi rozdrvil kalamár s atramentom a zničil všetky zvitky, ktoré som mal prichystané so sebou. Bude ich určite škoda, ale je to nič oproti pocitu, že som dnes takmer umrel.
Postavil som sa a pozrel hore. Prášok z kvetín jitrelu sa už takmer celkom rozplynul a krajinu tak opäť zalievalo iba biedne svetlo zahaleného mesiaca. Na ľavé plece mi dopadli posledné zrnká prášku. A na pravé zasa mohutná ruka.
Naposledy upravil(a) Jocho dne 4. 10. 2022, 20:27, celkem upraveno 1 x.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

mid, 21 - veterno (♦4)

MOLOTH - slabý prejav, vrčanie (♦4)

☼|☽ ráno - veľká svorka priateľských daki (♠2)

generovanie mena - Shirek (♣8)

Ráno ma prebudil monotónny hukot. Vyšiel som z príbytku stojaceho na drevenej platforme visiacej z boku molotha. Hoci bolo slnečno, fúkal pomerne výrazný vietor a takto z profilu bolo pekne vidieť, ako sa platformy pomaly ale neustále vlnia po boku chodiaceho kolosu. Vedúci platformových staviteľov, Shirek, ma veľkoryso prichýlil vo svojom tábore a poskytol mi ubytovanie aj čistú košeľu - tá moja bola načisto modrá od atramentu.
Hneď pred príbytkom, odkiaľ som vyšiel, sa nachádzala prestupná stanica do nižších podlaží vertikálnych platforiem. Vlnili sa v rytme a mne až teraz došlo, že ten rytmus udával práve hukot. Moloth na čosi vrčal a to veštilo iba jedno - čoskoro natane nejaká zmena.
"Baf, baf!" doľahol štekot z nižšej platformy. Keď som podišiel bližšie, všimol som si asi päť šteniat daki, ktorí sa hrali s lanom. Gúľali sa a skákali a ťahali povraz raz s hrubým uzlom na jednu, raz na druhú stranu. Ich bezstarostnosť bola nesmierne nákazlivá a pristihol som sa, že ich hodnú chvíľu iba tak pozorujem. Potom, keď som sa otočil od okraja platformy, mi do očí udrel zväzok lana. Vyzeralo použité a jeden koniec malo dokonca rozstrapkaný. Istotne šlo o lano používané na uväzovanie platforiem, ale toto malo už svoje najlepšie dni za sebou. Jedného strateného Akina by však udržať mohlo.

Nový predmet - obyčajné lano

☼|☽ deň - masívna doska s pravidlami života tu (♦A)

Ostal som so staviteľmi ešte chvíľu. Porozprával som im novinky z mesta Akilia, aj príhodu s nobmi zo včera a pri zmienke tých malých tvorov si aspoň dvaja stavitelia významne odpľuli. Potom sa so mnou podelili o skromné raňajky a ja som sa vybral opäť ďalej. Hoci môjho otca tu nikto nevidel, mal som pocit, že putoval týmto smerom - akurát sa nezrútil na platformy. Musel som sa teda dostať späť nahor, za hranicu spádu.
Cesta viedla po rebríku lemujúcom trup molotha. Chytil som sa priečky, potom druhej a opatrne liezol nahor až do momentu, keď sa zem zvažovala už pod bezpečným uhlom. Až potom som sa odvážil postaviť.
Hneď hore som na horizonte spoľahlivo uvidel rovnú dosku, ktorú som poznal ešte z detstva. Pravidlá života. Celkom spontánne som sa vybral k nej, hoci pravidlá som poznal už naspamäť, ako každý, kto tu žije. A čím som bol bližšie, tým rýchlejšie som napredoval, pretože pred doskou stál nejaký človek v kapucni a - ak som dobre videl - do tej dosky čosi agresívne rýpal!

cudzí vagabund - veľký problém (2)

♥K - úspech!

Keď som bol vzdialený len niekoľko desiatok krokov, už som bežal plnou rýchlosťou. "Hej!" skríkol som a rukou som nahmatal porisko sekery. "Okamžite prestaň rýpať do tej dosky!"
Postava sa otočila smerom ku mne, ale nebolo to preľaknuté otočenie. Nôž, ktorý držala v ruke, iba prehodila do druhej a čakala, čo urobím. Bol som rozbehnutý a nebolo cesty späť.

♣K - úspech! - koniec

Čepeľ sekery zasvišťala vzduchom a zrazila sa s o dosť menšou čepeľou noža. Vzduchom sa rozniesly iskry a krátko nato aj tupý zvuk nárazu tela o veľkú dosku, keď som využil svoje momentum, skrútil sa a plecom narazil do vagabunda. Náraz bol taký prudký, že mu doska dala doslova druhý úder, po ktorom sa postava zrútila k zemi a spod kapucne jej vypadli... vrkoče.

"Si sa pomiatol-la?" zakončil som prekvapeným tónom, keď som si uvedomil, že som zrazil ženu. Teda dievča. Postava sa pomaly dvihla, podopierajúc sa o stenu a kapucňa jej celkom padla z hlavy na plecia. Slnečné lúče razom dostali súpera v podobe plajúcich pramienkov jasnožltých vlasov.
"To... so všetkými... sa... takto... vítaš?" vyhapkala dievčina zo seba a pozrela sa na mňa. Špinavozelené oči mali na krajíčkoch slzy, ale nevedel som povedať, či patrili hnevu alebo bolesti. Možno obom.
"Ne-nemáš čo rýpať do tejto tabule, čo si to dovoľuješ?!" ozval som sa a prvotný šok vystriedal pôvodný hnev. "Je to takmer posvätná tabuľa toto, mal by som ťa za to priviesť pred nejaký súd!"
"A za čo?" odvrkla dievčina. "Za to, že čistím písmená?"
"Čože?"
"Pí-sme-ná!" zopakovala pomalšie a rukou silne udierala po doske. "Sú zanesené tak, že sa kefou už nedali vyčistiť!"

nový čin - Dokh, ľudský bahi (Koniec sveta)

Chvíľu trvalo, než sa dievča upokojilo a podarilo sa mi ospravedlniť. Vravela mi, že býva neďaleko, na hranici a - čo ma zaujalo najviac - potvrdila mi, že moje omnoho staršie ja videla včera prichádzať do ich usadlosti. S mojím vyhlásením, že ma tam musí odnavigovať alebo rovno zaviesť si dievča zbalilo nástroje a vyrazilo na cestu so mnou.

☼|☽ večer - putovanie (4/4)

Cesta nám ubiehala rýchlo a krajina sa rovnako rýchlo menila. Dievča sa predstavilo ako Masia - pochádza z rodiny rezbárov a ako súčasť praxe dostala za úlohu očistiť Dosku pravidiel a právd, pretože časom sa texty zapratávajú nečistotami a bola by katastrofa, keby sa pravdy stratili.
Slnko sa prehuplo na druhú stranu a pred nami vyrástli striešky niekoľkých príbytkov. Z komínov sa ťahal dym v podobe súvislých čiernych čiar, ktoré sa ako zamatové šály ťahali rovnakým smerom a strácali v diaľke.

☼|☽ noc - qvosy ťahajúce pod svet živú korisť (♠9)

Po zvítaní som rozpovedal domácim dôvody, prečo som už niekoľko dní na cestách a oni mi odpovedali, že otec vyrazil odtiaľ smerom na západ hneď poobede. Povzbudený touto správou som sa chcel vybrať na cestu hneď, ale Masiini rodičia nástojčili na tom, aby som nešiel nikam, pretože molothovo celodenné vrčanie neveští nič dobré. Keby som len predtým tušil, čo tým mysleli.
Bola asi polnoc, keď z maštale, kde chovali pár kibu, sa zrazu ozval zvierací rev. Všetci v dome boli razom hore a - spolu so mnou - vybehli na priedomie. Domáci z jedných, pomocníci z druhých dverí vyšli do hviezdnatej noci a v rukách držali buď lampáše alebo zbrane. Po rýchlom preskúmaní okolia urobili svorne krok k maštali, ale už po druhom kroku sa dvere vyrazili a do svetla hviezd vybehol obrovský Qvos.

duel s qvosom! (3)

Qvos, obrovská a dlhá stonožka s ohyzdnou hlavou, zvierala v hryzadlách nešťastného kibu, ktorý sa ešte z posledných síl nechcel vzdať. A ja som ho v tom rozhodne nechcel nechať. Vyrazil som rovno oproti oblude. V ruke som už pevne držal sekeru a hľadal miesto, kam zasadím prvý úder.

♣K - úspech!

"Tam!" pomyslel som si, prudko sa stočil akurát v momente, keď sa stonožka postavila do výšky a sekerou som preťal hneď dve z jej nôh. Zver sa otriasol a náhly príval bolesti ho inštinktívne donútil pustiť kibu z hryzadiel. Zviera sa zrútilo k zemi. Nevedel som, či dýcha. Nebol čas to zisťovať.
Ťal som a sekal znova, znova a ešte raz. Príšera sa zrazu skrútila a než som si to stihol uvedomiť, bol som v jej obkľúčení. Zrazu sa nado mňa naklonila jej hlava a tráviace tekutiny mi kvapli na hlavu. Bolo to ako obliať sa vedrom plným splaškov. Hlava qvosa vystrelila animálnou rýchlosťou rovno proti mne, ale ovinul sa okolo mňa tak pevne, že mu vlastné telo bránilo zahryznúť sa do mňa Na šaty mi tak dopadla iba tekutina z jeho papule a látka začala v okamihu dymyť.

♠K - úspech!

Zasadil som príšere ešte niekoľko rán a pár krát sa mi podarilo zaťať aj do tela. Zrazu sa stonožka presunula a urobila niekoľko rýchlych krokov, až kým sa nevrátila k maštali. Nevidel som však presne, kam zmizla, pretože do mňa udrela qvosia noha. Odtrhnutá noha z odtrhnutej časti tela, ktorú som načal sekerou.

"Tak to teda nie, nezdrhneš!" precedil som pomedzi zuby a rozbehol sa smerom k maštali.

♦Q - postup

Pobehol som k dverám, kde ustajnené zvieratá divo ručali a dupali a hrabali a vystrašene pozerali okolo seba. "To nie je možné, niekde tu z tej obludy musia byť kaluže krvi, či čo to z nich tečie," utrúsil som pre seba a ďalej sa rozhliadal po okolí.
"Uhni," ozvalo sa zrazu spoza mňa. Masia s malou kušou v ruke ma odstrčila a namierila kamsi do strešných trámov. "Mám ťa."

♥J - neúspech! (Masia)
Šípka vyletela presne a tvora zasiahla, ale to ho iba rozzúrilo. Kúsok drievka, nech už letel ako rýchlo chcel, sa nemohol rovnať s mohutným telom qvosa, rozzúreného odtrhnutím vlastnej časti tela. Príšera urobila skok na trám, hneď na to druhý a po treťom sa bleskurýchle spustila dole, len aby zrazila plavovlasú dievčinu vlastnou váhou.

♠J - neúspech! - strata lana

Qvos sa obrátil proti privalenej Masii a hrozivo zacvakal hryzadlami. Vtom sa mu však do jedného zaplietla slučka lana a keď som trhol druhým koncom, hlavou tresol rovno do drevenej zárubne maštale. Jeho pozornosť sa upriamila na mňa.

♣J - neúspech! (Masia) - zlyhanie

Tvor zacvakal hryzadlami a lano utiahnuté na jednom z nich sa pretrhlo. Obrovská hlava sa sklonila nado mňa a svetlo hviezd prenikajúce cez otvorené dvere maštale sa znásobilo v jeho zložených očiach. Nakrátko zastal, akoby ma skúmal. Potom si však všimol sekeru v mojej ruke.
Qvos sa zvrtol, z papule mu vytryskli šťavy, niekoľkými nohami sa oprel o otrasenú Masiu a posledné, na čo som sa zmohol, bol iba výkrik.
Váha tela ozrutnej príšery ju pritlačila k stene a než som si uvedomil, že to, čo prasklo, nebol trám maštale, ale jej hrudník, qvos napriek početným zraneniam vyrazil z maštale a stratil sa v tme.
Masia sa zviezla po stene maštale a bezvládna hlava jej klesla na senom pokrytú zem. Steblá sa začali sfarbovať na červeno.

dopad - 2 body únavy, ľahké zranenia (♠Q)

(zisk vlastného kibu)

Nový stav - smutný (♠5)

Nový stav - opatrný (♣6)

Vedel som, že som za to nemohol. Proti tak obrovskému tvorovi sa nedalo nič robiť. Beztak som cítil nesmiernu vinu, že sa mi nepodarilo uchrániť dievča od tragického osudu. Keď ho zronená rodina odvážala do príbytku, matka sa zrútila. A ako bedákala, k temenu hlavy sa jej pritlačila hlava s rohmi.
Krívajúci tvor cítil žiaľ matky, ktorá stratila svoje dieťa. A matka pochopila tvora. Zodvihla svoj zrak, vzala hlavu kibu do svojich zaslzených dlaní a uprene sa mu pozrela do očí. Potom sa Kibu otočil a vykročil ku mne.
"Volá sa Barabi," povedala matka. "Pomôže ti... pomstiť..."
Nezmohol som sa na slovo. Kývol som na znak porozumenia a potom som sklonil hlavu pred Barabim a on sklonil hlavu predo mnou.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

mid, 22 - ostré slnko (♥9)

☼|☽ ráno - putovanie

Prvé lúče slnka ma pošteklili po tvári a spokojne som sa usmieval. Zdal sa mi pokojný sen, kde všetko bolo v poriadku; sedel som na plote a sledoval stádo kibu spokojne sa pasúcich na pastvine. Zrazu sa z hlbiny predral na povrch obrovský qvos, schmatol jedného kibu do hryzadiel, zviera zaručalo bolesťou, roztrhlo sa na dve polovice a potom, čo zaraz dopadli na zem, som sa prebudil.
Rýchlo sa mi prehrali všetky udalosti z noci a dobrá nálada bola preč. Zbalil som si teda veci, vzal svojho nového súputníka a vyrazil do krajiny bez pozdravu. Nechcel som sa zdržiavať na tomto mieste dlhšie, než bolo nutné.

Vstup do lokality - hlava, kly (♦9+♠10) (0/4)

Krajina sa začala zvažovať trocha nahor a keď sa celkom hore na horizonte zaskveli vežičky chrámu, vedel som, že sa blížim k hlave zvieraťa. Rezbári mi však ešte včera povedali, že môj otec nešiel k chrámu, ale ku klom zvierať, preto som sa na rázcestí vybral smerom dole. Krajina sa začala strmo zvažovať a hoci hranica bola ešte veľmi ďaleko, po posledných udalostiach som si držal odstup.

☼|☽ deň - kotúľajúca sa zásoba dreva na podpal (♦7)

Sediac na Barabim, prechádzal som okolo menšieho zrubu a čakal, či niekto vyjde von, nech sa ho opýtam na cestu. Namiesto toho sa však na vzdialenejšej strane budovy ozval náhly praskot dreva, chlapský krik, detský krik a lomoz. S barabim sme zastavili a chceli len tak načúvať, ale spoza zrubu sa z ničoho nič vykotúľal pomerne dlhý orezaný kmeň mladého stromu. A za ním ďalší. A ďalší. A ďalší.
"Nestoj tu a - UF - pomôž!" zrúkol odrazu statný hlas a hneď nato sa spoza budovy vykotúľal aj muž, cez ktorého prešlo ďalšie veľké poleno. A ešte jedno. Chlap držal v ruke zo tri koly, ktorými asi chcel zaistiť tieto kmene, ale, to bolo vlastne jedno, čo sa stalo.
"Idem!" zvolal som a popohnal svojho kibu. Ten len zastrihal ušami a vyrazil vpred.

zastavenie gúľajúcich sa kmeňov (2)

♥Q - postup

Barabi bol dvoma skokmi pri drevorubačovi. Schmatol som do ruky drevené koly, potiahol uzdu a zviera prudko vyštartovalo dolu svahom. spodné polená sa už kotúľali pomerne nebezpečne a rozmýšľal som, či sa púšťať až za nimi. Ktovie, čo je za horizontom a ak tam náhodou nie je nijaká platforma, bude s nami koniec.

♦J - neúspech! - jazdec+kibu - postup - zlyhanie!

Nechcel som sa pustiť dolu. Jednoducho sa mi v hlave čosi vzpriečilo, a tak som Barabiho zastavil. Pobehli sme trocha mimo, aby nás netrafila guľatina váľajúca sa za nami a po pár chvíľach bolo po všetkom. Niekoľko kusov sa zastavilo o tvrdé výčnelky trčiace zo zeme, ale väčšina sa stratila za horizontom.

dopad - 2 body únavy, ľahké zranenia (♠Q)

Myslel som si, že som videl všetkú guľatinu. Pomaly sme sa s Barabim otočili a vyrazili smerom hore. Zrazu sa však akoby číhajúce z trávy vyrútilo jedno menšie poleno. Gúľalo sa nenápadne a plynulo a kým sa skotúľalo od zrubu, nabralo pomerne veľkú rýchlosť.
Barabi sa splašil. Postavil sa na zadné nohy, no poleno nehľadelo na jeho výstražný postoj. Vrazilo mu do zadných nôh, až bolestivo zaručal. Náraz ho vyvalil dozadu a dopadol na chrbát. Úder polenom musel byť veľmi bolestivý, ale dopad bol preňho celkom mäkký - na chrbte mal totiž mňa.
Zviera sa celou svojou váhou zvalilo na mňa. A ja som sa tam iba tak držal, ako také ďalšie poleno a nechápal som, čo sa deje a zrazu som videl výrastok, taký nenápadný kožovitý výrastok molotha, tvrdý ako kameň. Približoval sa, veľmi rýchlo sa približoval k mojej tvári, alebo to bola moja tvár, ktorá sa približovala, mal som dávať pozor, neviem. Skúsil som nastaviť ruku, ale držal som v nej koly, nemal by som ich pustiť, čo keď sa napichnem, ale takto si zase udriem hlavu a potom ktovie, čo sa mi sta-

Zviera sa pozviechalo na nohy. Guľatina sa odkotúľala ešte niekoľko stôp ďalej, ale potom sa skrútila a ostala ležať. Presne tak ako mladý muž, ktorému kibu oblízal tvár, ale snaha o jeho prebudenie už bola márna. Z rany na hlave sa pomaly valila krv a sfarbovala kamenistý výrastok do červena. Ostré slnko sa len tak lesklo. Zviera zastrihalo ušami a spýtavo pozrelo na drevorubača, ktorý sa pomalým krokom blížil k nemu. Keď zbadal mladíkovo telo, pobehol trocha rýchlejšie a keď sa dostal celkom k nemu, chytil sa za vlasy.
Kibu sa zľakol drevorubačovho výkriku. Urobil jeden skok, potom druhý a ešte jeden. Drevorubač dvihol bezvládne telo a iba úkosom zazrel zviera, ktoré bežalo späť, odkiaľ prišlo. Niekam na kraj sveta.


- - - KONIEC - - -
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

Keďže prvé dobrodružstvo skončilo skôr, než začalo, skúsim novú hru. Tento raz budem písať trocha menej rozpísane, budem sa vyhýbať dialógom a popisovať udalosti omnoho kratšie v nádeji, že toho za rovnakú dobu jedného sedenia stihnem viac. Zároveň, inšpirovaný Markym a jeho výpravou do dungeonu, budem tiež technické časti odlišovať sivým textom, aby tak nebili do očí.

V tomto dobrodružstve budem sledovať kroky strážcu Osmela, ktorý sa vydáva do sveta vrátiť stratenú slávu svojho sídla. Kto stojí za jeho pádom? Prežije strážca aspoň týždeň?
Naposledy upravil(a) Jocho dne 2. 11. 2022, 14:11, celkem upraveno 2 x.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

fel 4, ostré slnko (♦9)

☼|☽ ráno, starší mužík na obrovských chodúľoch (♥4)

Osmel vstal na ostré slnko, ktoré mu zasvietilo pomedzi škáry okeníc do očí. Takéto počasie už v pustatine dlho nebolo, tak to vzal ako dobré znamenie a zbalil si veci. Dnes sa totiž vyberá na svoju plnáovanú výpravu, vrátiť svojmu sídlu zašlú slávu. Na to však bude musieť konfrontovať toho, kto úpadok ich sídla zapríčinil.

Ani nestihol prejsť za nízky múrik oddeľujúci pozemok niekdajšieho sídla Willbury, teraz už len chatrče, a musel sa uhnúť obrovskej doske, ktorá ho skoro prišliapla. Osmel sa pozrel hore a tam uvidel starčeka, ktorý sa na obrovských chodúľoch nesmiernou rýchlosťou presúval krajinou.

Deduško sa s ním pozhováral a nakoniec sa rozlúčili s tým, že Osmelovi daroval široký prešívaný klobúk.

☼|☽ deň, putovanie

Osmelovi putovanie celkom ubiehalo a krajina pred ním sa začínala meniť.

x » o » o » o

☼|☽ večer, kibu ťahajúci ostatky jazdca (♠A)

Ako sa Osmel trmácal nevďačnou krajinou, k nohám mu dopadol dlhý tieň. V diaľke pred ním, rovno pred západom slnka, zbadal unaveného kibu. Ťarbavo kráčal rovno k Osmelovi a za sebou ťahal čosi, čo vyzeralo ako zvyšky jeho jazdca. Nevládne telo ešte malo na sebe batoh a Osmelovi napadlo, že jeho obsah už jeho jazdec nebude potrebovať. Kibu však nevyzeral, že sa svojho jazdca vzá ľahko.

Získa Osmel batoh mŕtveho jazdca? (2)
♠K + ♦K ... úspech!


Osmel pristúpil opatrne, potom náhle vyskočil do strany, urobil efektný kotrmelec a bol pri zvierati. Kibu sa zháčil a chcel strážcu trafiť rohmi, ale bol príliš unavený nato, aby ho zasiahol. Osmelovi potom stačilo už iba uvoľniť telo zo zovretia batoha a keď dopadlo opäť na zem a kibu videl, že sa oňho viac strážca nezaujíma, sklonil hlavu a pokračoval v ceste. Osmel otvoril batoh a našiel v ňom...

unikátna kaberitová zbroj (♥5+♣8+♣10)

... skoro kompletnú a zachovalú kaberitovú zbroj! Rýchlo ju vyskúšal a padne mu! Akurát ju bude musieť vyčistiť od krvi a potom nájsť nejakého schopného remeselníka, ktorý mu zapláta prerazenú dieru v rebrovej oblasti.

☼|☽ noc, zmorená skupina dobrodruhov

Strážca nazbieral zopár kusov suchého dreva a založil oheň, lebo potom, čo slnko zašlo, začalo byť pomerne chladno. Začali sa mu pomaly zatvárať oči, keď zrazu pred ním hlasito pukol konár a než sa nazdal, stáli pred ním traja akinovia. Batohy na chrbtoch a oviazané ruky i hlavy napovedali, že sa vracajú z výpravy a nebola veľmi úspešná. Vyzerali, že sa chcú iba zohriať a oddýchnuť.

Oddýchne si Osmel s dobrodruhmi, alebo dôjde ku konfliktu? (1)
♣K ... úspech!


Nakoniec sa z dobrodruhov vykľuli lovci, ktorí sa vydali vyčistiť hniezdo qvosov na kraji sveta, ale žalostne ich podcenili. Rezignovane sa teda vracali domov a keď počuli, že Osmel sa chystá obnoviť stratenú slávu svojho sídla, jeden z dobrodruhov mu...

bežná dýka (♦3+♥3+dýka)

... daroval dýku. Bola celkom bežná a čepeľ už nebola práve najostrejšía, ale mala príjemne tvarovanú rukoväť a dobre sa držala v ruke. Osmel im poďakoval, ráno sa ich cesty rozišli a každý šiel svojou cestou.
Naposledy upravil(a) Jocho dne 2. 11. 2022, 14:12, celkem upraveno 1 x.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

fel 5, hmla (♣5)

☼|☽ ráno, putovanie

Hneď zrána sa Osmel prebudil na prízemný mráz, ktorý mu zachádzal až za nechty. Tento deň sa vôbec nepodobal na včerajší, a tak vstal, čosi rýchle zjedol a pokračoval ďalej vo svojej ceste.

x » x » o » o

☼|☽ deň, putovanie

Deň ubiehal, ale hmla z rána nepoľavovala. Kým z počasia veľkú radosť nemal, to, čo uvidel na horizonte, mu rozhodne radosť urobilo...

o » o » o » o
nová lokalita: voda, most, malá (♣7+♦7)


... pretože pomedzi zoschnuté kríky zbadal mohutné piliere Vágskeho mosta. Osmelovi čosi našepkávalo, že ide správnym smerom a pridal do kroku.

moloth, slabý prejav, vrčanie (♦7)

☼|☽ večer, vír vťahujúci drobné predmety a zvieratá (♣9)

Ako slnko zapadalo a strážca došiel k mostu, a len čo na ňom urobil zo desať krokov, uvedomil si, že mu zaľahlo v ušiach. To sa moloth pripomína a jemné brnenie celej krajiny i pokles tlaku spôsobili, že Osmel zrazu počuje o čosi menej. Vlnky na hladine boli podivuhodne sústredené a iba krátko nato zbadal, že sa sústreďujú okolo víru, v ktorom sa zbesilo krútil obrovský zelený list, suchý konár a niečo, čo vyzeralo ako... vlnený bahi!

zachráni Osmel topiaceho sa bahiho? (3)
♥J→♥Q + ♥Q→♥K + ♠K + ♠Q + ♦J ... zlyhanie!
bezpečný ústup (♥K)


Osmel sa vrátil z mosta a zošuchol sa po svahu rovno k brehu. Zviera už bolo zjavne vyčerpané, ale napriek tomu špliechalo na všetky strany. Osmel urobil krok vpred, ale voda bola od brehu hneď podivuhodne hlboká, a tak sa razom ocitol pod hladinou. Našťastie je dobrý plavec a dostal sa hneď hore.

Poľahky doplával k bahimu. Pokúšal sa nadplávať si k nemu tak, aby ho mohol chytiť za stočené rohy, keď tu sa zrazu zo stredu víru objavil kus konára a zachytil sa Osmelovi o oblečenie.

Strážca sa šikovne vymanil z konára a ako na zavolanie sa pred ním objavil bahi.

Narazil však do Osmela rohmi a potopil sa pod hladinu. Osmel skúsil použiť svoju kvalitnú palicu a pritiahnuť si ňou zviera, ale nech skúšal koľko skúšal, zviera sa viac nad hladinu nevynorilo.

Osmelovi začali dochádzať sily, tak sa vrátil na breh. Zadýchaný, mokrý, ale ináč bez zranenia.

☼|☽ noc, kopa krrkov rýchlo vyskakujúcich z vody (♠9)

Obloha medzičasom potemnela, tak sa aj Osmel rozhodol utáboriť obďaleč mosta. Molothovo vrčanie už ustálo a krajina sa opäť rozozvučala, ale Osmelovi sa zazdalo, že až príliš. Až po dlhej dobe si uvedomil, že hlasité kvákanie krrkov bolo za hranicou únosnosti a keď znova podišiel k brehu, aby zistil, čo stojí za tým kvákaním, jeden z krrkov mu skočil rovno do tváre.

stretnutie s podráždeným krrkom (1)
♥J→♥Q + ♥Q→♥K ... úspech!
výnimočne kvalitná sieť (♣A+♠5)


Osmela zvalila na zem ani nie tak ťažoba krrka, ale to, v čom bolo zviera zamotané.

Nakoniec sa strážca spamätal, zdrapil lanká tvoriace množstvo malých očiek, zahnal sa sieťou a krrka jedným šmahom rozpleskol o kamenistú zem.

Po zvyšok noci si Osmel pochutnával na krrčích stehienkach a uvažoval, kto by len používal tak kvalitnú sieť na lov obyčajných krrkov.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

# fel 6, horúčava (10)

☼|☽ ráno, zbraň v obrovskej kope výkalov na brehu (♦8)

Ráno sa Osmel prebral na hrozivý smrad. Tiahol k nemu priamo z brehu a na jeho počudovanie, šlo o obrovskú kopu výkalov. Osmel sa pokúšal rozpamätať, či ten smrad cítil už včera večer, alebo túto hŕbu vyprodukovalo čosi obrovské uprostred noci. Kopa bola ešte celkom čerstvá, a tak nechýbalo veľa a strážca by v nánosoch prehliadol kúsok lesku. Opatrne odhrnul kus kopy a hneď nato z nej vytiahol meč. A nebol to len taký obyčajný meč. Runovým písmom bolo na ňom napísané: "Zawigaz, pokoriteľ" a Osmel po prečítaní zbledol - on ten meč poznal.

☼|☽ deň, putovanie

Strážca sa vrátil na Vágsky most a rozhodným krokom pokračoval vo svojej ceste. Počas toho sa mu podarilo celkom obstojne očistiť zbraň od exkrementov, ale stál nemal odahu zastrčiť si ho do batoha.

x » o » o » o

☼|☽ večer, rybárska sieť s prázdnym vedierkom (♦4)

Most to bol nehorázne dlhý až na sklonku dňa sa Osmelovi podarilo zbadať piliere na opačnej strane brehu. Až ta došiel, takmer zakopol o vedierko prichystané pri jednoduchej udici. Ako udica, tak aj vedierko zívali prázdnotou. Zrazu však Osmela ktosi okríkol.

Upokojí Osmel napajedeného rybára? (2)
♥J→2×♥J ... zlyhanie!
strata povesti, Osmel je zlodej rýb (♥Q)


Nech strážca skúšal argumentovať ako len vedel, vyschnutý rybár mal okamžite jasno v tom, kam mu zmizli všetky ryby. Obvinil Osmela z krádeže a vyhlásil, že mu v rybárskej osade spraví také meno, že mu nikto ani soľ nepodá.

☼|☽ noc, banditi strážiaci druhý breh (♥10)

Osmelovi sa nechcelo ostávať pri uvrešťanom rybárovi. Preto iba stiahol hlavu medzi plecia a upaľoval kade ľahšie, nepočujúc rybára, ktorý ho varoval pred partiou banditou, ktorá číha na západnom brehu.

prejde Osmel nepozorovane okolo banditov? (2)
♠K + ♣Q + ♣K ... úspech!
výnimočné lano (♣4+♠6)


Banditi boli zmorení z celodenného zbíjania, čo srážca okamžite využil. Zaľahol na zem a tak nepozorovane, ako to len vedel, sa pokúsil preplaziť okolo tábora banditov. Ako krátko nato zistil, úspešne, pretože síce sa zamotal do lana zaveseného blízko miesta, kde ležal, namotané lano sa zošuchlo na zem a Osmel tak získal riadny kus lana; nabudúce ho využije na záchranu bahiho vo víre, určite.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

Po dnešnom trojitom playteste usudzujem, že rýchlosť písania týchto kratších popisov zodpovedá odhadom a ide mi to ±dvakrát tak rýchlo. Stihol som za jediný večer napísať zápisky na tri dni - niektoré úlohy som vyhral s prehľadom, iné vzdal hneď na začiatku, ale zoznam predmetov sa utešene rozrastá. Mohol by som nabudúce naraziť na mesto rybárov.

Edit: Po spätnom prečítaní sú zápisky oproti "rozšírenému" zápisu značne ochudobnené a pripomínajú mi tvorbu príbehov za pomoci Rory's Story Cubes s malými deťmi. Dostanem prompt, tak ho zopakujem, rozšírim o prvok, dva a ide sa ďalej. Takéto budovanie príbehu ma až tak nebaví.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

# fel 7, víchrica (♣2)

☼|☽ ráno, putovanie

Osmel vstal zavčas rána na prudký vietor, ktorý sa dvihol hneď zrána. Celá krajina bola nervózna z prichádzajúcej zmeny, ktorú moloth čoskoro prinesie, a tak sa rozhodol, že lepšie bude, ak nebude sám, keď sa niečo prihodí. Zbalil si veci a vyrazil na cestu.

x » x » o » o

☼|☽ deň, telo zachytené na konároch (♥9)

Ako Osmel pokračoval v ceste pozdĺž rieky, pohľad mu spočinul v rieke na čomsi chlpatom. Spočiatku si myslel, že ide o druhého bahiho, ale keď sa spoza kožušiny pod náporom prúdu vystrčila ľudská ruka, zastal a rozhodol sa, že tentoraz už telo z vody vytiahne.

Vytiahne strážca telo z vody? (2)
♠K + ♦K ... úspech!
žiaden predmet (♦10)


Osmel rozmotal lano, ktoré v noci ukoristil banditom a na jednom konci vytvoril sťahujúcu slučku. Lano mrštne hodil priamo na telo a slučka sa okamžite utiahla o trčiacu ruku. Strážca potiahol lanom, druhý raz, tretí a nakoniec sa telo uvoľnilo. Vytiahol ho na breh a hoci to čakal, nebol to pekný pohľad. Telo bolo neľudsky dokmásané a takmer celkom nahé, bez žiadneho predmetu, ktorý by strážca ešte využil. Osmel ho tak uložil na zem a prikryl okolitým lístím a kamením, až vytvoril aspoň provizórny hrob. Možno telo moloth prijme, možno ho odmietne, to už nebolo v jeho moci.

☼|☽ večer, putovanie

Po pochovaní tela Osmel pokračoval v ceste. Tá mu celkom ubiehala, vyšliapaný chodník ho bezpečne viedol, až sa skrútil kamsi za kameň a zvuk, ktorý Osmel začul, mu zrazu pripomenul, že neďaleko pred ním...

o » o » o » o
nová lokalita: voda, vodopád, malá (♥7 + ♦6)


... sa nachádza veľký vodopád. Voda sa rozbíja o kaberitové podložie a padá niekoľko desiatok stôp do blízkeho jazera, odkiaľ pokojne ďalej tečie.

☼|☽ noc, rozhryzená udica (♦2)

Na noc sa Osmel usadil neďaleko jazera. Z jednoduchej palice a špagátu vytvoril provizórnu udicu v nádeji, že do rána návnada priláka pozornosť nejakej potravy. A pozornosť skutočne prilákala, ale neboli to žiadne krrky ani ryby. Strážca sa zobudil na lomoz pri udici a keď k nej pribehol, zbadal, že je celkom rozhryzená. Polovica udice ležala na zemi a druhú držal v papuli vrčiaci daki.

Zbaví sa Osmel svorky divých dakiov? (3)
♦K + ♣K + ♥K ... úspech!
+ výnimočný glejt (♣3 + ♠7)
- obyčajná dýka


Osmel sa okamžite zahnal dýkou a dakiho podťal ako nič. Zviera bolo rovnako zmorené ako bolo nahnevané a ďalší členovia svorky, ktorí sa vyrojili z tmy, na tom neboli omnoho lepšie. Snažili sa strážcu obkľúčiť a postupne zatlačiť k vode, odkiaľ by mal rozhodne horšiu pozíciu na útok či útek, ale Osmel sa nedal zastrašiť. Útoky zdatne kontroval a než sa nazdal, bolo po boji. Zadýchaný sa pozrel na otupenú dýku a rovno ju zahodil. Potom sa rozhliadol okolí a zodvihol zvyšok stále nahodenej udice. Na jeho počudovanie sa na ňu čosi zachytilo, tak ňou potiahol a na hladinu vytiahol zvláštny, precízne tepaný glejt. Povedal si, že príde na to, kam ho zavedie a vrátil sa k spánku.
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Uživatelský avatar
Jocho
Příspěvky: 490
Registrován: 5. 7. 2009, 23:08
Kontaktovat uživatele:

Re: [moloth] - Na ceste za pastvinami

Příspěvek od Jocho »

# fel 8, búrka (♥A)

☼|☽ ráno, húf trblietavých drobných rybičiek (♠2)

Keď ráno strážca pokračoval vo svojej ceste, narazil na chlapca v prútenom klobúčiku, ako sa snaží uloviť do sieťky aspoň nejakú z húfu trblietavých rybičiek. Rybky skákali jedna cez druhú, ale vždy, keď ich chlapec skúsil podobrať, stihli sa mu vyšvihnúť zo sieťky. Osmelovi sa do toho veľmi nechcelo, ale potom, čo ho chlapec požiadal o pomoc, si povedal, že nápravu reputácie svojho sídla treba budovať od najmenších obyvateľov, a tak prikývol.

Chytí Osmel dostatok rybičiek pre chlapca? (1)
♠Q + ♦K ... úspech!
+ trblietavá rybka
- prútený klobúk


Šikovne pár krát skrútil rukoväť podberáka a zakrátko sa mu v ňom hmýrilo dostatok rybiek, aby sa chlapcovi zjavil na tvári široký úsmev. Potešený Osmel s ním ešte "zobchodoval" svoj klobúk za jednu z tých rybiek, pretože klobúk mu bol aj tak nanič. Chlapec ho zato nasmeroval do ich dedinky, tak sa vybral ta.

moloth, silný prejav (♠2)

☼|☽ deň, deti bezstarostne sa čvachtajúce vo vode (♥4)

Osmel došiel na začiatok dedinky, ktorá sa rozprestierala pozdĺž dolného okraja jazera za vodopádom. Niekoľko detí sa bezstarostne hralo vo vode a špliechalo na všetky strany. Jedno dievča však nedalo pokoj priviazanému moltirovi, ktorý postával obďaleč a ešte stále zablatený oddychoval po rannej práci. Zviera po dievčati bučalo, ale to posmelené chlapcami a faktom, že je moltir uviazaný, ho neprestávalo hecovať. A lano sa zrazu pretrhlo.

Zachráni Osmel dievča pred naštvaným moltirom? (3)
♣Q + ♣K + ♦J + ♠Q→♠K ... zlyhanie!
Ťažkosť: poškodenie povesti (♥J)
- trblietavá rybka


Osmel sa pokúsil zaujať pozornosť ešte stále čerstvou rybkou, ktorú zýskal ráno od chlapca, no zviera to zaujalo iba natoľko, aby dievčinu stihli chalani vytiahnuť z vody a spoločne ušli na breh sledovať divadlo. Moltir sa vyrútil do vody a Osmel mal čo robit, aby ho skúsil nasmerovať mimo decák, ktoré naňho začali pokrikovať. Zviera po krátkom naťahovaní so strážcom prestala táto naťahovačka baviť, a tak sa vrátil k svojej ohrade. Aspoň že je už umytý. Deti neboli zaujaté Osmelovým výkonom a keď sa medzi nimi zjavil chlapec z rána a zvolal: "Hej, to je moja rybka!", bolo vymaľované. Osmel sa povesti zlodeja rýb nezbaví už ani v tejto dedine.

☼|☽ večer, vedro plné červov (♥A)

Osmel sa pokúšal zistil nejaké informácie o mužovi v modrom. O tom mužovi, ktorý stál za úpadkom jeho sídla, ale povesť zlodeja rýb deťom sa v dedinke rozmohla rýchlejšie ako oblaky, ktoré postupne začali zahaľovať krajinu. Nepomohlo mu nič, ani presviedčanie, ani ukazovanie glejtu. Túto insigniu v dedinke nikto nespoznal a všetkým stačil Osmelov vojenský zjav, aby si o ňom hneď urobili vlastný obraz. Strážca mal čo robiť, aby ho nezačali lynčovať, a tak z dediny čím skôr zutekal. Aj tak sa mu na cestu ušlo vedro plné hmýriacich sa červov, ktoré naňho ktosi vysypal z poschodia, keď rýchlym krokom vychádzal z dediny.

☼|☽ noc, putovanie

Osmel putoval ďalej po prúde rieky a zastavil sa až neskoro v noci, keď dotiahla búrka. A nebola to obyčajná búrka. Bola to skôr iba súhra okolností, ale strážca si myslel, že udrela jeho posledná hodina, pretože hrmotanie neba sa večerom začalo prekrývať s hrmotaním na zemi - moloth sa prebudil a zem sa začala otriasať. Hrozivé hromobitie, prudký dážď a do toho otrasy spôsobili, že sa nebolo kam schovať. Osmel sa bežal schovať do riedkeho lesíka, ktorý sa po pár otrasoch ocitol kompletne celý na zemi. Rieka špliechala a rozlievala po okolí, hora v diaľke ešte o čosi povyrástla. Konečné dielo skazy Osmel uvidel až ráno, pretože po obzvlášť silnom otrase sa mu pošmykla noha a narazil hlavou o jeden z povalených stromov. Razom stratil vedomie.

x » o » o » o
DNGN - vstupný d6 systém so sandboxovým freeform svetom
moloth - sólo kartové RPG o živote na tvorovi veľkom ako okres
Odpovědět

Zpět na „Vaše hraní - příprava, rady, zápisy a PbP“

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 3 hosti